123 rokov na horizonte futbalu
Slovensky Magyarul

Bol to asi najlepší ročník v Komárne - rozhovor s trénerom U19

Bol to asi najlepší ročník v Komárne - rozhovor s trénerom U19

Z pekla do nebies. Keď naša U19 získala v úvodných siedmych zápasoch sezóny 2018/19 jediný bod, málokto si myslel, že o rok a pol sa budeme tešiť historického prvenstva v II. lige, aj keď sa to zrodilo v mimoriadnych podmienkach. Napriek tomu, že prvé miesto viselo na vlásku – druhú Dubnicu nad Váhom sme predbehli iba o jediný gól -, naša séria jedenástich výhier na začiatku ročníku a najvyšší počet strelených gólov predstavujú herný výkon hodný majstrovského označenia. O tajomstvách tohto úspechu nám prezradil viac jeho samotný tvorca, tréner Vladimír Macek.

Čo si myslíte, v čom bolo lepšie toto družstvo od minuloročného?
V tej dobe hrali spolu hráči dvoch ročníkov, kde primárnu úlohu mali hráči narodení v roku 2000, ktorí boli doplnení mladšími hráčmi z 2001. V minulej sezóne sa rozhodlo o reorganizácii druholigových súťaží do ďalšej sezóny, t.j. z troch druholigových skupín sa prešlo na dve. Vtedy sme v základnej fáze skončili v spodnej časti tabuľky, kde na nás čakala skupina o udržanie sa. Keď sme v zimnej príprave zistili, že hráči 2001 nám neutiahnu ten ročník 2000 nakoľko už jediný rok znamenal veľký rozdiel, náš tím bol vhodne doplnený hráčmi z 2001 zo silnejších súťaží (Viktor Parma, Pylyp Lunin, prišli aj hráči zo Senice). Keď sme si mysleli, že tá súťaž je pre nás už kvázi stratená lebo sme išli do nadstavby z jedenásteho miesta, napriek všetkému sme skupinu kompletne vyhrali a zachránili sme účasť v II. lige do ďalšej sezóny. Potom prišiel čas na hráčov 2001, ktorí už hrali  jednu kompletnú sezónu a boli už rozohratí, čo dalo obrovskú výhodu týmto hráčom do tejto sezóny. Prišiel čas na dokazovanie ich síl. Pred úvodom sezóny 2019/2020 boli od klubu pripravené veľmi dobré podmienky, ktoré sa začali zimnou prípravou v Radave a v lete sa káder doplnil ďalšími hráčmi - odišli Tomáš Kiss a Patrik Begáň, prišli Maksym Olen, Chibueze Cokey a Anas Galadima. Títo hráči sa stali rozdielovými a mužstvo bolo skompletizované, čo preukázala aj samotná súťaž, keďže od štvrtého kola sme sa udržali na prvom mieste. Dosiahli sme len dve remízy a jedinú prehru sme utrpeli až v prvom kole jarnej časti. Vedeli sme, že prvá porážka niekedy príde a bolo kľúčové, ako sa z toho preberie tím. Aj keď sa k pokračovaniu súťaže už nedošlo, ja som veril, že by sme aj po prehre išli ďalej a ligu by sme aj tak vyhrali. V skratke bol to kompletný tím, ktorý profitoval zo zohratosti, bolo nám vyhovované aj z vedenia, chalani si verili. Asi najlepší ročník, čo si ja pamätám v Komárne, čo sa ukázalo aj na výsledkoch.

Aký herný štýl ste používali?

Ja som hral ofenzívny futbal, mne sa tento štýl páči. Je to pre oko diváka, rýchly futbal, hrali sme s vysokým pressingom, naším napádaním sme prekvapili veľa mužstiev. Postavenie hráčov v rámci tohto systému (4-2-3-1) sa nám vyplatilo, čo sa zobrazilo aj v počte gólov, ale zas na opačnej strane sme mali poistenú aj obranu, lebo sme hrali na dvoch defenzívnych stredopoliarov a dostali sme len 19 gólov (menej dostala len Dubnica a Petržalka). Bolo to rozdelené hlavne na rýchlu, ofenzívnu hru na strane súpera, čím rýchlejšie získať loptu a kontrolovať ju, hrať náš futbal, donútiť súpera aby radšej on behal a my sme ťažili z kompletnej hry.

Aký je Váš názor na takéto ukončenie sezóny?

Všetky kluby sa pripravovali v rámci zimnej prípravy asi čo najlepšie vedeli. Zimná príprava je dlhšia, ale prišla táto situácia, ktorá určite prekvapila všetky kluby. Táto epidémia určite neprospelo futbalu, robili sa individuálne tréningové plány, čakalo sa, kedy sa uvoľnia nejaké opatrenia, ako a kedy sa môže začať trénovať. Niektoré kluby to ekonomicky určite poškodilo, to sa týkalo aj hráčskeho kádra. My sme zostali kompaktní a pracovali ďalej, i keď v domácich podmienkach. Určite to nikto nečakal a sezóna sa ukončila takým spôsobom, akým ukončila SFZ, kde sme síce víťazmi, ale podľa pravidiel SFZ postúpiť môžu iba kluby s futbalovou akadémiou alebo so štatútom ÚTM. Na druhej strane treba pracovať ďalej, čakáme na výstavbu štadióna, čím sa podmienky ešte zlepšia. Celý klub sa sprofesionalizoval, dávam veľké nádeje akou cestou sa tento klub uberá, aj keď je škoda, že nám postup teraz nevyjde, mohol by to byť dôležitý míľnik pre komárňanský futbal.

Aj Vašu kariéru čaká ďalší dôležitý míľnik...
Áno, futbal rýchlo napreduje a aj tréneri sa musia vzdelávať, čaká ma kurz na získanie trénerskej licencie „A“, malo by to byť niekedy v septembri alebo októbri, ale kvôli súčasnej situácii to nikto nevie predvídať.

Kedy začnete prípravu do ďalšej sezóny?
Našu sezónu ukončíme v polovici júna posedením, kde sa rozhodne, ktorí hráči pokračujú v A-mužstve KFC, prípadne v iných kluboch. Prípravu začneme 3. júla, úvodné kolo novej sezóny závisí od rozhodnutia SFZ, my predpokladáme odohrať prvý zápas začiatkom augusta.